Navštívte s nami fabriku Tojiro

Cestovanie po Japonsku je síce pohodlné a vzrušujúce, no vôbec nie lacné. Nakoniec tak ako všetko ostatné. Veď čo sa dá čakať od krajiny, kde priemerný mesačný príjem výrazne prekračuje hranicu 3000,-EUR. Z tohto dôvodu sa určite oplatí si cestu dôkladne naplánovať. Príprava cesty začína niekoľko mesiacov pred jej realizáciou. Okrem bežných záležitostí akými sú letenky a hotely, je nadmieru dôležité dohodnúť stretnutie s kľúčovými osobami. V opačnom prípade sa z Vás stanú turisti, čo v našom prípade je nemysliteľné.

Prefektúru Niigata sme si vybrali z čisto pragmatických dôvodov. Leží v nej dvojmestie Tsubame – Sanjo, ktoré patrí medzi hlavné japonské centrá nožiarstva. Pojem dvojmestie nás napadol, keď sme zistili, že tieto mestá od seba oddeľuje spoločná moderná železničná stanica. Je to ako keby ste na mapu mesta položili pravítko a urobili čiaru. Jednu polovicu mesta nazvete Tsubame a tu druhú zase Sanjo. O konkurenčných vzťahoch týchto miest nevieme nič, pretože Japonci vám zo slušnosti ani nič neprezradia.

Stanica Tsubame Sanjo

Cieľ našej cesty bol jednoznačný. Veď v Tsubame majú svoje fabriky značky Tamahagane, Tojiro a Global. Najlepší spôsob ako sa dostať do Tsubame je vlakom z Tokia. Pohodlný šinkanzen vás tam dopraví za menej ako dve hodiny. Ja som na mieste už dva dni a mám za sebou veľmi vzrušujúcu návštevu fabriky Kataoka, ktorá vyrába značku Tamahagane. Jej majiteľ Kataoka-san ma pripravoval na to, že v prípade Tojira uvidím niečo úplne odlišné. „Tojiro má hneď dve fabriky, jednu skutočnú a jednu pre návštevy. Tebe zajtra ukážu len tú druhú,“ smial sa Kataoka-san. Priznám sa, do postele som si líham s určitým sklamaním. 

Ráno, s dostatočným predstihom, tak ako je v Japonsku zvykom, vychádzam pred hotel. Shinjiro práve vystupuje zo svojho auta. Aha, vy asi nepoznáte Shinjira. Je to ohromný sympaťák a vždy sa teším na stretnutia s ním. Zaujímavé je, že výzorovo a to zdôrazňujem, že skutočne iba výzorovo, Japonca vôbec nepripomína. Teda odhliadnúc od tvaru jeho očí. Je vysoký bezmála 190 cm, má pomerne málo vlasov a hovorí nádhernou angličtinou. Svojimi spôsobmi je to v dobrom zmysle slova skutočný Japonec. Shinjiro má na starosti export značky Tojiro a veľkú časť roka strávi na výstavách a veľtrhoch. Študoval v USA, pracoval v Nemecku a po návrate do Japonska si vyberal zamestnanie podľa lokality. Z Tokia, kde sa narodil, sa snažil stoj čo stoj uniknúť. Zlákala ho nádherná príroda Tsubame a tak nezaváhal. 

„Strávime spolu 2 dni a tak som to celé naplánoval,“ zvestoval mi, keď sme nasadli do auta. „Ukážem ti naše sídlo a vzorkovňu, potom fabriky a po obede expedičné centrum. Zajtra preberieme tvoje nové objednávky a v ďalšej vzorkovni uvidíš celý náš sortiment. Ak nám ostane nejaký čas, tak ti ukážem šintoistickú svätyňu kúsok od môjho domu. No a tretí deň ráno ťa hodím na letisko do Niigaty.“ 

Komplexnosť jeho plánu ma neprekvapil, už som si v Japonsku na to zvykol. Skôr som uvažoval nad tým množným číslom slova fabrika. Že by? To sme už vchádzali do priemyselnej časti mesta. Zastavili sme pred vkusne navrhnutou administratívnou budovou. Poznal som ju z katalógov. Príklad čistého japonského funkcionalizmu. Prvá cesta viedla k majiteľovi firmy. Susumu Fujita ma zdvorilo privítal. Všimol som si , že Shinjirov pracovný stôl je hneď vedľa majiteľovho. Je to jasný dôkaz jeho postavenia vo firme. Shinjiro zasvätil bossa do nášho plánu a ten ho blahosklonne schválil. Vymenili sme si niekoľko zdvorilostných fráz a hor sa do práce.

So Shinjirom pred firmou Tojiro

„Máme tu dve fabriky,“ začal môj sprievodca. „Jedna slúži na výrobu našej produkcie a druhú sme zriadili tak, aby sme návštevníkom vysvetlili jednotlivé výrobné procedúry. Ktorú chceš vidieť prvú?“ Nemusím vám vysvetľovať, aké pocity som prežíval. Bol som zaradený medzi dôveryhodných, medzi tých, ktorí smú nahliadnuť do kuchyne japonskej firmy. Nezaváhal som ani na chvíľu. „Začnime tou skutočnou,“ vyhŕklo zo mňa. 

Asi 100m za administratívnou budovou sa rozprestiera hlavná fabrika firmy Tojiro. Je o poznanie väčšia ako tie, ktoré som doteraz navštívil. Vyniká organizovanosťou a čistotou. Môj hostiteľ sa napriek tomu ospravedlňoval za špinu spôsobenú výrobou. Aké japonské. Keďže z pochopiteľných dôvodov nie je možné sa na tejto platforme podeliť s vami o technologické postupy, budem sa i naďalej držať populárneho charakteru článku. Pre našinca je napríklad zaujímavé, že pri presúvaní sa medzi jednotlivými pracoviskami, pracovníci sa na okamih otočili, usmiali a poklonili. Človek mal aspoň pocit, že ich nevyrušuje, ale vzdáva hold ich remeslu. Prekvapilo ma, že okrem skúsených remeselníkov pracuje vo fabrike mnoho mladých ľudí. Tojiro si ich postupne zaúča, aby čelil dnes veľmi rozšírenému problému japonských nožiarov – nedostatok pracovníkov. Práca je to náročná. Musíte akceptovať hluk, teplo, zimu i námahu. Žiadne kreslá, klimatizácie, tablety a mobily. Niet divu, že mladých toto remeslo neveľmi láka. To všetko rezultuje do nedostatku tovaru a predlžovania dodacích lehôt. Dnes je náročnejšie nôž získať ako ho predať, zažívame trh predávajúceho. Prešli sme postupne všetky pracoviská. Na konci výroby je veľká modrá kabína. Shinjiro ju vtipne okomentoval: „To je jediná umývačka, ktorú naše nože navštívia. Prvá a posledná“. Odtiaľ nože putujú do oddelenia QC, teda kontroly kvality. Vo veľkej, dokonale osvetlenej miestnosti, pracuje za veľkými stolmi 14 kontrolórov. Sú to v prevažnej miere ženy, ktoré v bielych rukavičkách pozorne prevracajú nôž a hľadajú i tú najmenšiu vadu. Nasleduje balenie a expedícia. 

Areál firmy Tojiro je koncipovaný veľmi sympaticky. Všetko na seba logicky nadväzuje a pôsobí kompaktne. Žiadne objekty nie sú zdanlivo „porozhadzované“ po pozemku. Vstupu do areálu vojvodí administratívna budova, ktorá je akýmsi výstavným štítom firmy. Koniec areálu okupuje „ozajstná“ fabrika. Tieto dva hlavné objekty sú prepojené nižšími budovami, ktoré ukrývajú „displey factory“. Fabriku pre návštevníkov. Po ceste do nej prechádzame sekciou, ktorá ma skutočne prekvapila. Výrobný program firmy Tojiro je rozsiahly. Absolútnu väčšinu tvoria razené kuchynské nože z rôznych materiálov. Okrem toho má firma aj útly, dvojstránkový katalóg ručne kovaných kuchynských a poľovníckych nožov. Veľakrát sme boli odhodlaní zaradiť ich do našej ponuky, no pri pohľade na výslednú cenu nás opustila guráž. Predpokladal som, že tieto nože si Tojiro necháva kuť u externých kováčov, tak ako mnoho ďalších firiem. Mýlil som sa. Medzi skutočnou a predvádzacou fabrikou sa nachádza oddelenie trefne pomenované Tojiro Knife Atelier. Ateliérom zväčša nazývame svetlé a tiché priestory, kde tvorcovia čakajú na svoje múzy. Toto nie je ten prípad. Je to skutočná, nefalšovaná kováčska dielňa. Vidím tu všetko, čo vídam na potulkách oblasťou Tosa. Vyhňa, mechanický buchar, kovadliny a množstvo rôznej ocele. Samozrejme všetko v štýle Tojiro – čistota a poriadok. Tu sa rodia skutočné skvosty. 21, 37 a 63 vrstvové čepele kuchynských a poľovníckych nožov. Materiály z tých najluxusnejších: Aogami II a VG-10 na čepele, byvolie a jelenie rohy na prstence a eben, palisander, dula, čerešňa a magnólia na rúčky. Pozorujúc kováča pri práci si dávam cieľ. Tieto nože raz budú v ponuke Nippon Knives. 

Majster z Tojiro Knife Atelier

Z Tojiro Knife Atelier plynulo prechádzame do pýchy celého areálu. Je ňou moderná hala, v ktorej sú v logickej postupnosti umiestnené jednotlivé pracoviská. Od lisu, cez frézu, vertikálne brúsky, leštičky, horizontálne brúsne kamene až po laserovú rezačku. Po obvode vedie drevom obložený chodník, odkiaľ môže návštevník pozorovať jednotlivé úkony. Aby daný pracovný úkon správne pochopil, pri každom stojisku je nainštalovaný panel. Na ňom sú upevnené dva výrobky, jeden pred úkonom a druhý výsledný. Jedinou chybičkou tohto perfekcionizmu je absencia anglických textov. Keď sa do sýta vynadívame, vystupujeme po schodíkoch na galériu, kde sú chronologicky zoradené polovýrobky z jednotlivých fáz výroby. I človek, ktorý doteraz netušil, ako sa vyrába nôž, po návšteve Tojiro Display Factory veľa vecí pochopí. 

Tojiro Display Factory

Po neskorom obede v neďalekom bufete, ktorý svojou ponukou pripomínal naše vychytené ázijské reštaurácie sa vraciame do administratívnej budovy. Showroom je situovaný na prízemí. Nájdete tu aktuálnu ponuku firmy Tojiro. Pri dúškoch kvalitného čaju matcha rozmýšľam, čo ďalšie priniesť našim zákazníkom. Priznám sa, zopár tipov som našiel, no zatiaľ neprezradím. V budove sa konajú i kurzy varenia a priestory sú poskytované i miestnym združeniam. 

Pri odchode na hotel som si všimol červenkastú farbu miestnych komunikácií. Shinjiro mi vysvetlil, že i keď zimy tu nebývajú príliš tuhé, sneh zvykne napadať. Vtedy púšťajú cez oceľovo lemované otvory v strede cesty spodnú vodu, ktorá sneh roztopí. Keďže voda obsahuje veľa nerastov, je sfarbená do červena. 

Dômyselný systém rozpúšťania snehu

Ďalší deň venujeme návšteve expedičného centra firmy. To je vzdialené 20 minút jazdy od fabriky. Je umiestnené v poschodovej budove, kde si okrem skladov našli miesto aj administratíva a obrovská vzorkovňa. Prevoz tovaru z fabriky vytvára určité náklady, no budova expedičného centra je vo vlastníctve pána Fujitu a tak to dáva logický zmysel. Navyše sa nachádza v areáli veľkoobchodných firiem, odkiaľ sa produkcia z Tsubame a Sanja expeduje do celého Japonska. Prechádzam sklad a míňam kartóny označené destináciami France, UK, Italy, Sweden, USA, Spain, UAE...no tú správnu stále nenachádzam. „Nehľadaj, tvoja zásielka odišla včera,“ usmial sa Shinjiro. Škoda, pomyslel som si, napísal by som na kartón vtip pre kolegov. Nákladným výťahom sme sa vyviezli na najvyššie podlažie, kde je umiestnená hlavná vzorkovňa. Nájdete tam všetko, čo sa kedy vyrábalo v tejto firme. Od malých bylinkových nožničiek cez soba cutter až po obrovské yanagi, pripomínajúce samurajský meč. Tu si obchodníci vyberajú sortiment a kontrahujú dodávky. Príhodné miesto na doladenie našich nových objednávok. 

Jedna zo vzorkovní firmy Tojiro

Neskoro popoludní sme si ukrojili trochu času i na kultúru. Shinjiro ma vzal do Yahiko shrine. Je to významná šintoistická svätyňa ukrytá v neďalekých horách. Bola založená už v 8. storočí, no tá dnešná je už replika, keďže pôvodná podľahla požiaru. Toto tiché a duchovnom presýtené prostredie je to pravé miesto na rozlúčku z prefektúrou Niigata. 

Yahiko shrine