Kategórie

Tam kde sa rodí Tamahagane

Pri pojme Tamahagane sa zasväteným vynárajú predstavy japonských mečov vyrobených z tej najdokonalejšej ocele. Veď nakoniec doslovný preklad výrazu tamahagane je ušľachtilá oceľ. Dodnes sa v Japonsku dvakrát ročne vyrába tradičným spôsobom. My sa však ideme venovať nožom nesúcim tento hrdý názov. Sú v ponuke obchodu Nippon Knives už niekoľko rokov a skúsenosti potvrdzujú, že pojmu Tamahagane robia to najlepšie meno.

Cesta do rodiska nožov Tamahagane začína v Tokiu. Yuji, vysoký vyšportovaný päťdesiatnik ma čaká na recepcii môjho hotela 10 minút pred dohodnutým termínom. To len preto, aby som nezabudol, že v Japonsku je na prvom mieste presnosť tesne nasledovaná slušnosťou, poriadkom a organizáciou. Do sídla ich firmy v samotnom centre Tokia ideme metrom. Však len šialenec by to skúšal taxíkom. Už len nenastúpiť do ženského vagónu, ako sa mi už pritrafilo. Firma založená v roku 1869 má hlavný stan v Čijóde, hneď oproti cisárskemu palácu. Do svojej bohatej obchodnej činnosti zaradila i export nožov značky Tamahagane. V Japonsku je mnoho výrobcov, ktorý sa venujú výlučne výrobe a o odbyt sa starajú externé firmy, alebo asociácie. Naproti tomu značky ako Kasumi, Tojiro, Mcusta Zanmai, Masahiro, Sakon, Global a iné exportujú ich výrobcovia.

Pri šálke tradičného čaju plánujeme cestu do fabriky Kataoka. Jej majiteľ Kataoka-san patrí do tretej generácie klanu. Je to práve on, kto stojí za zrodom nožov Tamahagane. Jeho sídlo je v meste Tsubame v prefektúre Niigata, ktorá sa rozprestiera v severnej časti hlavného ostrova Honšu. Pocestujeme vlakom z Tokio Station a tak navrhujem stretnutie práve tam. No Yuji asertívne rozhodol, že radšej príde opäť do môjho hotela, odkiaľ spoločne poputujeme metrom na Tokio Station. To čo som pokladal za prehnanú slušnosť sa ukázalo ako obyčajné pragmatické riešenie. Podzemie Tokio Station je mesto v meste. Je to uzol, kde sa križuje metro dvoch súkromných spoločností, vlaky spoločnosti JR a vysokorýchlostné šinkanseny. Trvalo nám viac ako 20 minút, kým sme sa dostali na náš perón. Pochopil som, že dávať si stretnutie v spleti nekonečných podzemných chodieb a vestibulov by nedopadlo dobre.

Pred vagónmi nášho šinkansenu boli vytvorené rady pokojne čakajúcich cestujúcich. No nie rady na aké sme zvyknutí. Tenké pravidelné hadíky, presne podľa čiar namaľovaných na zemi. Všadeprítomný poriadok a disciplína v priamom prenose. Do odchodu vlaku chýbalo 7 minút, no dvere na vagónoch boli stále zatvorené. To upratovacie čaty dokončovali „sterilizáciu“ interiéru. „Cha, teraz ich nachytám, to nemôžu stihnúť,“ pomyslel som si so škodoradosťou našinca. V tom sa dvere otvorili a cestujúci začali pokojne nastupovať. Sadli sme si s Yujim na zarezervované miesta a nenápadne som mrkol na hodinky. 14:00 čas odchodu. V tom sa namiesto očakávaného trhnutia súprava priam nepozorovane začala posúvať severným smerom. Zase ma dostali...

Šinkansen v doslovnom preklade znamená nová linka.

320 kilometrová cesta do Tsubame pripomínala komfortom cestovanie lietadlom. No na rozdiel od letu ponúkala možnosť sledovať okolitú krajinu. Hustá zástavba postupne redla až ju nakoniec vystriedal vidiek s nespočetnými ryžovými poľami. Čím viac sme postupovali na sever tým viac mi scenéria pripomínala Slovensko. Údolia lemované horami a všade množstvo zelene. Vždy sa snažím využiť čas v zahraničí na maximum a tak okrem pozorovania krajiny zasypávam Yujiho návalom otázok. Ako chorobný technokrat sa samozrejme zaujímam o šinkanseny. Dozvedel som sa, že v Japonsku fungujú už od 60. rokoch minulého storočia. Uvedomujúc si, že v tom období u nás ešte bežne premávali parné lokomotívy a Japonsko bolo ani nie 20 rokov po devastačnom konci vojny, nechápal som. Nepochodil som ani zádrapkou, že na svete sú aj rýchlejšie vlaky. Yuji mi trpezlivo a bez akéhokoľvek náznaku vystatovania vysvetlil, že pokým v zahraničí ide o krátke trate určené skôr ako turistická atrakcia /Šanghaj/, oni budujú 1500 kilometrovú trať, po ktorej budú šinkanzeny uháňať rýchlosťou prevyšujúcou 500km/h. „Bude nám to trvať ešte asi 7 rokov,“ dodal skromne.

Na stanici v Tsubame nás čakal samotný Kataoka-san. Dôstojne nás privítal a usadil do rovnako dôstojnej toyoty crown super saloon V8 model 95, ktorú sám riadi. To je ďalším sympatickým znakom Japonska. Kto by čakal autopark zložený z tých najnovších a najvyspelejších áut, bude sklamaný. Japonci jazdia na bežných nezriedka 20 ročných autách. Ich stav však pripomína tie nové. Vždy čisté a nehlučné v perfektnom technickom stave. Svedčí to nielen o ich technologickej vyspelosti, ale aj racionálnemu prístupu k životu.

Návštevu sme začali v miestnom výstavnom centre. Prefektúra Niigata je známa svojou priemyselnou výrobou. Tá sa orientuje prevažne na kovovýrobu pre domácnosti a poľnohospodárstvo. Prešli sme si expozície miestnych firiem. Výborný spôsob ako spoznať túto časť Japonska. Medzi exponátmi samozrejme nechýbali ani nože Tamahagane, Tojiro a Global.

Výstavné stredisko v Tsubame.

Večer pri saké a výbornom pive Kirin sme prebrali mnoho tém. Spoločným menovateľom boli samozrejme nože. Kataoka-san rozprával o svojej konkurencii v oblasti Tsubame-Sanjo s úprimným rešpektom. Tvrdil, že sú ako jedna rodina a vzájomne si pomáhajú. No povestné „špičkovanie“ funguje i medzi nimi. Napriek príjemnej a uvoľnenej atmosfére som sa nevedel dočkať chvíle, kedy vstúpim na miesto zrodu nožov Tamahagane.

Yuji a Kataoka-san.

Po výdatných japonských raňajkách nás už pred hotelom čakal Kataoka-san, aby nás odviezol do svojho kráľovstva. Hneď vo vstupnom sklade ma zaskočili kartóny s keramickými brúskami konkurenčnej firmy. Pozorné oko majiteľa okamžite zaregistrovalo moje chabo ukryté prekvapenie. S úsmevom prehodil: „Mino nestíha, tak mu trochu pomáham. Je to preňho dôležité dodávať tieto brúsky, keďže sa jeho nože nadmieru tupia,“ dodal už za burácajúceho smiechu. Obratne som využil dobrú náladu majiteľa a získal povolenie zhotovovať fotografie priamo vo výrobe. Nie je to vždy samozrejmosťou, preto si túto výsadu nesmierne vážim. Poďakujem a jedným dychom dodávam, že fotky z výroby budú slúžiť výlučne pre moju osobnú databázu, čo samozrejme aj dodržím.

Prechádzame jednotlivé fázy výroby, tak ako na seba logicky nadväzujú. Sklad materiálu, razenie, kalenie, popúšťanie, vyrovnávanie, frézovanie, zváranie, obrusovanie, leštenie, montáž rúčiek, brúsenie, leptanie, inšpekcia a balenie. Fabrika je čistá a dobre organizovaná. Strojové vybavenie má široké spektrum. Od tých, ktoré už niečo pamätajú až po modernú laserovú zváračku. Investuje sa veľmi racionálne. Čo funguje ostáva v činnosti napriek existencii novších modelov. Opäť ukážka japonského prístupu. Veľmi som bol zvedavý na montáž rúčiek modelov San, San Tsubame a San Kyoto. Keďže Kataoka-san ju považuje za svoje know-how, úctivo ma požiadal, aby som tento proces nefotil. Musím uznať, že je to skutočne dômyselný a veľmi spoľahlivý a relatívne rýchly spôsob fixácie rúčky. 

Pri jednej z fréz stretávame syna pána Kataoku. Je teda zrejmé, že o budúcnosť nožov Tamahagane je postarané. Okrem značky Tamahagane vyrába Kataoka-san i nože Brieto. Tie sú však určené hlavne pre domáci trh.

Po prehliadke fabriky si sadáme do kancelárie majiteľa, aby mi počas 3 hodinového rozhovoru odpovedal na moje nekonečné otázky. Zaujímalo ma predovšetkým, akým spôsobom dokáže spracovávať oceľ VG-5 tak, aby sa svojimi finálnymi vlastnosťami vyrovnala drahšej VG-10. Rýchlo som pochopil, že je to jeho obľúbená téma. Opísal mi, ako sa priatelil s bývalým prezidentom Takefu Steel Company a on ho do tohto tajomstva zasvätil. Následne mi na tabuľkách s chemickým zložením jednotlivých ocelí vysvetlil, ako sa jednotlivé prvky počas spracovávania správajú a ako sa dajú ich vlastnosti ovplyvniť.

Yuji, autor a Kataoka-san vo vzorkovni.

Spojené mestá Tsubame a Sanjo /oddeľuje ich len spoločná železničná stanica/ v prefektúre Niigata patria spolu s miestami ako Seki, Tosa, Sakai a Takefu medzi najvýznamnejšie nožiarske centrá v Japonsku. Sídlia tu známe značky ako Tamahagane, Tojiro a Global, ktoré exportujú svoje nože do celého sveta. Okrem toho vyrábajú nože i na domáci trh. Sú tu preto koncentrovaní najväčší japonskí distribútori. Ich obrovské logistické sklady sa striedajú s nespočetnými ryžovými poľami. Od pobrežia mora je oblasť oddelená horami so zasneženými končiarmi. Výborná ochrana pred tsunami, hovoria domáci. Toto tiché miesto som si veľmi obľúbil a som preto rád, že ešte nemusím odísť. Mám pred sebou predsa návštevu firmy Tojiro, ale o tom nabudúce.

Predmestie Tsubame v prefektúre Niigata.

oficiálny distribútor pre SR
oficiálny distribútor pre SR
osobný odber v Bratislave
osobný odber v Bratislave
zľavy pre verných zákazníkov
zľavy pre verných zákazníkov
doprava a platba
doprava a platba
viaceré možnosti platieb
viaceré možnosti platieb
Naši partneri

© Japonské nože 2024, eshop na mieru vytvorilo vibration.sk

Technopol International, a.s., Kutlíkova 17, Bratislava 852 50, 0903761001, japonskenoze@technopol.sk